CD Sperger Duo : Czech Double Bass Treasures

Osobnosti českých virtuózov kontrabasu sú veľkou studňou inšpirácie. Ich skladby nám hovoria o tvorivých dušiach, vnútornom emocionálnom svete a pohľad na ich životné osudy nám sprítomňuje nesmierne nadšenie, neutíchajúcu aktivitu, oddanosť vysokým umeleckým cieľom a hudobným snom. Sú hodné obdivu a nasledovania. Mladý František Simandl, rodák z Písku, bol dieťa od mala nadšené hudbou. Výborne spieval a hral na husle. Na Pražskom konzervatóriu ho šťastnou náhodou pri- jali na hru na kontrabase a už pri výročných skúškach v roku 1859 sa prezentoval „zvlášte výtečne“.Simandl bol v pravom slova zmysle veľmi slávny, patril nepochybne k najprominentnejším osobnostiam svojho odboru v Eu- rópe. „Dosáhl, po čem v dětském srdci zatoužil a dobyl si jména umělce světového.” spomína jeho osobný priateľ V. Vaněk. I keď prakticky všetky Simandlove profesné úspechy sa spájajú s nemecky hovoriacimi krajinami, bol celoživotne veľký vlastenec. Slovanskú dušu a rozmer nostalgie za domovom nesmierne cítime v jeho lyrických témach. Zároveň si mimoriadne ctil Wagnera: „U mne jest napřed Bůh a pak hned přijde Wagner!”, hovoril otvorene Simandl, pravidelný prvý kontrabasista Wagnerových Bayreuth Festspiele. Dobové recenzie hovoria, že Simandl hral „nevyrovnatelným způsobem”, jeho virtuózne majstrovstvo „sáhalo do epochy velkolepých geniů Paganiniho a Liszta“ a dôkazy jeho umenia „by byly i nejvíce blaseovaného hudebníka do nej vyššího nadšení přivedly.” Poetické slová obdivu získavala jeho bravúrna technika: „Posluchač opravdu žasne, naslouchaje obtížným pasážím, při nichž prsty na strunách i smyčec bleskorychle se kmitají, zatají dech, slyše lahodné flageoletty jako stříbro znějící a kantileny, o nichž by věřil, že jsou hrány na všech možných nástrojích… ”. A vyzdvihovala sa aj umelecká stránka jeho hry: „Jak jásaly jemně ty tony v nejvyšších polohách, jak rozbouřily se struny jakoby v hrozném hněvu a zase jak mírný zvuk až do melancholických fiagioletů vyzníval v nejjemnějším pianissimu.” Simandlov Koncert pre kontrabas a orchester (klavír) A dur op. 75 bol vydaný v roku 1881 s dedikáciou Gustavovi Láskovi. Dnes je raritou, v dobe Simand- lovho života však patril do repertoáru mnohých skvelých interpretov. Hrával ho pravidelne aj Vojta Kuchnyka, Adolf Míšek a samozrejme autor sám. V zámorí bol interpretom tohto diela virtuóz Václav Jiskra, absolvent Simandla, člen Pittsburgh Symphony Orchestra (1904-1908) a Chicago Symphony Orchestra (1908-1949). Majestátny, hrdinský i secesne noblesný Simandlov Koncert je jedným z technicky najnáročnejších v kontrabasovom repertoári vôbec. V istom zmysle je to symfónia pre kontrabas, keďže autor akoby implementoval do sólového kontrabasového partu všetky nástroje orchestra. Predstavuje reprezentatívnu, nablýskanú pre- hliadku kontrabasovej techniky predchnutú „dôstojníckym” duchom a rozoznievajúcu nád- herné lyrické pasáže a expoldujúce triumfálne finále.